Menu
close
LUČENEC – Detské príbehy prinášajú ľudskosť, spolupatričnosť a vzájomný rešpekt. Aj v tomto roku čítali skutočné príbehy v slovenských školách pre 22 017 detí. Zároveň sa stali aj porotou, ktorá rozhodla o výhercoch hrdinských skutkov v projekte Detský čin roka 2024.
„V dnešnej dobe, keď svetom hýbu mnohé prevratné udalosti, často negatívneho charakteru, každá pozitívna informácia má vysokú hodnotu a mimoriadny význam. Skutočné príbehy o dobre prinášajú nádej, zamyslenia nad svetom, v ktorom žijeme, inšpiráciu a vieru v to, že sa okolo nás dejú aj dobré veci,“ uviedla koordinátorka projektu Magdaléna Fábyrová.
Do projektu nominovali aj malú Mišku, ktorá by mohla ísť príkladom nielen deťom, ale aj dospelým. List o Miške napísal pedagóg zo školy, ktorú štvrtáčka navštevuje, Andrej Krupa.
Článok pokračuje pod reklamou.
Miška pomohla neznámej. „Konať zlo je dnes veľmi ľahké, pohádať sa s niekým, ohovárať ho, klamať, ubližovať slovne či fyzicky, to je celkom bežné. Svet nie je však len čierny, má aj svetlé chvíľky a občas sa stane pravý opak. Ako triedny učiteľ opíšem skutočný príbeh štvrtáčky Mišky, ktorá svojím srdiečkom denne rozdáva pomoc, radu i mnoho viac,“ napísal učiteľ v úvode.
Podľa jeho slov je Miška skromná, snaživá, slušne vychovaná, na svoj vek je nadpriemerne nezištná, empatická, ochotná pomôcť bez toho, aby za to niečo očakávala, schopná sa vcítiť do kože, pocitov, bolesti iných.
„Miška, malé, tiché 9-ročné dievča, muselo začať chodiť zo školy i do školy domov samé. Nebolo to jednoduché. Miška bez toho, aby uvažovala nad odmenou, či len zapojením sa do nejakej súťaže, pochvalou,“ opísal jej triedny učiteľ.
Sama od seba mu ako dobrovoľnú domácu úlohu napísala stručne a výstižne list, ktorý zacitoval a do projektu zaslal: „Išla som sama, bojazlivo, na zastávku. Dám to? Neverila som si. Po nejakom čase čakania som si všimla starú paniu, ktorá sedela sama na lavičke oproti cez cestu v tieni stromov a opierala sa o stĺp. Bála som sa, lebo som ju nepoznala a učiteľ i rodičia hovorili, aby som sa s cudzími ľuďmi veľmi nepúšťala do rozprávania. No, nedalo mi. Nabrala som odvahu, pozrela sa cez frekventovanú cestu a s malým srdiečkom som prešla na druhú stranu. Pozdravila som sa a spýtala sa na to, ako jej môžem pomôcť, mala som pocit, že niečo nie je OK.
Povedala mi, že je jej zle a nevie sa dovolať synovi. Následne som to skúšala aj ja, ale nešlo to, v niečom bol problém. Pomohla som teda babke prejsť cez cestu, kde už prichádzal autobus. Syn napokon zavolal späť a ona mu povedala, že sa dobre necíti a potrebuje pomoc, ale nech sa nebojí, lebo je pri nej dievčatko, ktoré ju doprovodí domov, možno aj zavolá 112 v prípade núdze. Teta ťažko dýchala a mala som strach, ako to dopadne, ešte nikdy som nič podobné nezažila. Ako to hovoril učiteľ, 30x stlačiť a 2x vdýchnuť, nie, opačne, bola som v pomykove, či to zvládnem. Dala som sa jej napiť a sledovala jej mimiku, správanie, vyzerala vyčerpane.
Autobus zastal na konečnej a pomaly sme sa dostali po schodoch von. Teta nevládala, opierala sa o mňa, ja som tiež končila so silami, veď aj ona mala slabé nohy a spoliehala sa na mňa. Verila som do konca, že budem mať dostatok síl, aby som pomohla. Povzbudzovala som ju, už nie sme ďaleko, už len chvíľu, no mala som dosť. Netušila som, koľko ešte potrvá tento boj o pomoc, úspech, život? Boli sme v cieli. Unavená, no povzbudená silným zážitkom som spozorovala chlapa pri vchode domu, ktorý mi bežal oproti. Je koniec, viac urobiť neviem. Syn ju zobral, poďakoval a viac sme sa nevideli. Verím, že teta dostala rýchlu zdravotnú pomoc a dostala sa z najhoršieho. Budem ju kontaktovať, lebo bývam neďaleko.
Ponaučením pre mňa do budúcna bude, maj oči otvorené, ruky pripravené, srdce na správnom mieste. Nie každý, kto leží na zemi, opiera sa o stenu, rozpráva nezrozumiteľne, musí byť opitý a podobne. Som na seba hrdá a rada to urobím i druhýkrát…“
Žiačka štvrtého ročníka týmto prejavila nielen svoju duchaprítomnosť, obrovskú odvahu ale ešte väčšiu empatiu a prejav lásky. Za tento čin si vyslúžila ocenenie v kategórii Pomoc ľuďom.
„I ja som na ňu pyšný, nie každý dospelý by reagoval podobne, rozhodnúť sa v správnom čase správnym spôsobom, to nejde len tak, intuícia i srdce niekedy napovedia viac,“ dodal pedagóg.
ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU
