Menu
close
NOVOHRAD - Po roku sa vrátili veľkonočné sviatky. Jednotlivé dni Veľkej noci boli najmä v minulosti spojené s mnohými zvykmi, obradmi a rituálmi. V nich sa prejavovali vzťahy človeka k prírode, rodine, k vekovej, stavovskej a lokálnej skupine a v starších obdobiach aj k nadprirodzeným silám a bytostiam.
Etnologička Novohradského múzea a galérie (NMG) v Lučenci Michaela Škodová pre portál Novohradské.sk vysvetlila, že obdobie Veľkej noci patrí do skupiny jarných kalendárnych obyčajov.
Článok pokračuje pod reklamou.
"Obyčaje jarného cyklu boli v minulosti zamerané na pozitívne ovplyvnenie nastávajúcich zmien v prírode, na zabezpečenie prosperity ešte pred začiatkom jarných prác na poli a na zaistenie očakávanej úrody. Ich súčasťou boli obchôdzky mládencov a chorovody dievčat. Hlavnými obradnými predmetmi pritom boli rôzne formy zelene, ktorá stelesňovala princíp prebúdzajúcej sa prírody, vajíčko ako symbol kolobehu života a voda ako symbol čistoty a zdravia," priblížila Škodová.
Pomenovanie Veľká noc má podľa etnologičky korene až v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte.
"Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a Anjel smrti ich obišiel. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil," ozrejmila Škodová.
"Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie či vyhnutie sa a vzťahujú ho na Anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou," pokračovala.
Veľký týždeň sa začína takzvanou Kvetnou nedeľou. V kostoloch sa svätia bahniatka, ktorých popol sa sa použije pri budúcoročných obradoch Popolcovej stredy. Posvätené bahniatka ľudia doma zakladajú za obrazy, zapichujú do trámov a kedysi ich dávali do poľa či maštale ako ochranu počas búrok.
Zelený štvrtok je pripomienkou poslednej večere. Od tohto dňa do do Bielej soboty sa vode pripisovala mimoriadna moc. Ľudia sa vtedy umývali v potoku ešte pred východom slnka, česali si vlasy pod vŕbami a brodili kone.
Veľký piatok je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista.
"V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi eucharistická obeta. Čítajú a spievajú sa pašie," povedala etnologička.
"Svätenou ´veľkopiatočnou´ vodou sa kropili domy, hospodárske budovy a domáce zvieratá. Očistnú funkciu mal aj oheň zapaľovaný pred kostolom na Bielu sobotu. Hovorilo sa mu Judášov oheň. Uhlíky a popol z neho si ľudia odnášali na polia na zabezpečenie dobrej úrody. V domoch sa zapaľoval nový oheň na prípravu veľkonočných jedál."
Veľkonočná nedeľa je pripomienkou Ježišovho zmŕtvychvstania. Nasledujúci deň je spojený s mnohými tradíciami.
"S Veľkonočným pondelkom sa spájajú obyčaje kúpania, respektíve oblievania vodou a šibania dievčat veľkonočným korbáčom z čerstvých prútov. Šibaním sa mala na vyšibanú dievku preniesť plodnostná a životodarná sila z prúta a voda jej mala zabezpečiť zdravie a krásu."
"Súčasťou bolo aj pohostenie mládencov, ktorí za odmenu dostávali maľované vajíčka. Dospelí mládenci niekde dostávali aj surové vajce. Vyzbierané naturálie slúžili na večerné pohostenie na zábave. Na druhý deň šibali a oblievali dievčatá a ženy každého muža, ktorého stretli, avšak tieto úkony už nemali obradný charakter a neskôr zanikli," poznamenala Škodová.
Jedným z najznámejších symbolov Veľkej noci je vajíčko. Jeho tvar symbolizuje predstavu nekonečna a opakovateľnosti života, nového zrodenia.
Vaječné škrupiny sa zvykli zaorať do prvej jarnej brázdy a celé vajíčka sa nosili na hroby zosnulých. Vajíčko bolo súčasťou obradových jedál, darom z lásky aj skúškou trpezlivosti a výtvarnej zručnosti dievčat.
Článok pokračuje pod reklamou.
"Kraslice patria k najstarším výtvarným prejavom. Farbenie malo posilniť magický účinok vajíčka. Techniky zdobenia kraslíc boli rôzne – batikovanie, farbenie prírodnými farbami (cibuľové šupky, šafrán, drevo slivky, vývar z dubovej kôry), voskovanie, vyškrabávanie do farbeného podkladu, obliepanie slamou, lykom, vlnou, leptanie kyselinou soľnou, okúvanie či drôtovanie a dierkovanie.
Čo sa týka zobrazovania motívov, pôvodne dominoval geometrický a predmetový ornament, ktorých význam bol pravdepodobne magický. Novší rastlinný a figuratívny dekor bol ovplyvnený renesančnými a barokovými motívmi a často súvisel s výšivkovým ornamentom. Vyskytoval sa na leptaných a vyškrabovaných krasliciach. Mladšieho dáta je grafická výzdoba s náboženskými alebo ľúbostnými nápismi," uzavrela etnologička NMG Michaela Škodová.
ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU
