Menu
close
BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ – Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) odsúhlasilo rozpočet na rok 2025 spolu s balíkom konsolidačných opatrení na zlepšenie finančnej stability kraja.
Banskobystrická župa bude v roku 2025 hospodáriť celkovo s 338 miliónmi eur a rozpočet je zostavený ako vyrovnaný. Výpadok financií spôsobený vládnymi zásahmi a daňovými príjmami, ktoré stačia len na pokrytie bežných výdavkov, bude v roku 2025 riešený v rámci schválených konsolidačných opatrení.
Článok pokračuje pod reklamou.
Vďaka balíku konsolidačných opatrení má samosprávny kraj ročne ušetriť spolu 13,9 milióna eur. Ten zohľadňuje realistickú analýzu vývoja rozpočtu v rokoch 2022-2025, do ktorého viaceré ekonomické a politické vplyvy zasiahli ako vonkajší faktor, a predpokladaný vývoj do ďalších rokov.
„Našim zámerom je neprijímať opatrenia tzv. “plošnej povahy” ani úspornými opatreniami neznižovať kapacity a potenciál fungovania a rozvoja pre tie verejné služby, ktoré sú povinnosťou krajskej samosprávy,“ zdôraznil na rokovaní župan Ondrej Lunter.
Návrh opatrení na konsolidáciu rozpočtu BBSK bol zostavený ako optimálna kombinácia opatrení v štyroch oblastiach:
V každej z týchto oblastí bola pritom zohľadnená kompetenčná povinnosť krajskej samosprávy a možnosti prevádzkových úspor, alebo ich kombinácia.
„Prvý prístup sme uplatnili predovšetkým pre návrhy v oblasti bežných výdavkov v kultúrnych inštitúciách a sociálnych službách. Ide o delimitáciu inštitúcií a zariadení, ktoré patria do správy a kompetencie miestnych samospráv. Tu počítame s úsporou vo výške asi 6 miliónov eur ročne,“ povedal Ondrej Lunter.
Druhý prístup sa uplatňuje pre oblasť administratívnych služieb a ide o úspory na administratívnych kapacitách pre účtovníctvo, rozpočtovníctvo, personalistiku a mzdy.
„Toto dosiahneme zavedením moderného spôsobu zdieľaných služieb, ktorý sa už úspešné rozvíja v rôznych sektoroch a regiónoch. Rovnako pripravujeme zriadenie Centrálnej obstarávacej organizácie pre celý kraj, ktorá zníži náklady na verejné obstarávanie približne na úroveň 70% a bude slúžiť nie len kraju, ale aj ktorejkoľvek obci či inštitúcii v kraji, ktoré tak budú mať tieto služby dostupnejšie a menej rizikové,“ vysvetlil banskobystrický župan.
Článok pokračuje pod reklamou.
V oblasti vzdelávania sa úspory odvíjajú od projektu stredoškolských kampusov s dôrazom na úspory v administratívnej správe. Vznikne 13 kampusov, do ktorých sa administratívne spojí 29 stredných škôl.
V školskom roku 2025/2026 tak bude Banskobystrický samosprávny kraj zriaďovateľom 41 stredných škôl, namiesto dnešných 57 – dôležité je zdôrazniť, že žiadna škola zrušená nebude.
„Ide o administratívnu zmenu, ktorou reagujeme na úlohu od ministerstva školstva a jeho “Nežnú revolúciu vo vzdelávaní” – našim hlavným cieľom je vytvoriť silné, finančne zdravé, bezpečné a kvalitné školy – školy 21. storočia,” informoval župan.
“Na reálny život študentov nebudú mať tieto zmeny žiadny negatívny dopad a žiadna škola nebude zrušená. Všetky deti doštudujú tak, ako sa na svoje odbory a školy prihlásili,“ povedal Ondrej Lunter s tým, že absolútnou prioritou je dostupnosť vzdelania.
„Školy a triedy zostávajú na svojom mieste, okrem jednej výnimky v Detve, kde deti presunieme o pár metrov. Pre akékoľvek zmeny v budúcnosti bude nevyhnutný súhlas krajského zastupiteľstva,“ doplnil župan.
Poslanci BBSK zároveň rozhodli o prijatí nového investičného úverového rámca vo výške 30 miliónov eur.
„Tieto prostriedky budú použité na investičné projekty a spolufinancovanie projektov z európskych zdrojov, nie na bežnú prevádzku. Tento úver si zároveň môžeme dovoliť aj preto, že vďaka konsolidačným opatreniam nebudeme mať problém ho splácať z bežných príjmov,“ povedal Ondrej Lunter.
Podľa dostupných informácií sa predpokladá čerpanie úveru rozložiť do obdobia viacerých rokov, čím celková zadlženosť nepresiahne na vrchole 30 percent, čo predstavuje hodnotu významne pod zákonným limitom.
„Na záver chcem zdôrazniť, že vzťah štátu a samospráv je na Slovensku nezdravý až chorý. Tento vzťah sa nezlepšuje, naopak, napriek miliónkrát opakovaným deklaráciám zo strany vlád sa zhoršuje. Chýba nám predvídateľné financovanie, chýba nám model dobiehania investičného dlhu, ktorý sme napríklad na cestách a mostoch dostali od štátu a počíta sa v stovkách miliónov eur. Chýba nám hlas v legislatívnom procese, aby sa napríklad zásadné rozpočtové zmeny nemohli diať na základe toho, ako sa nejaký premiér ráno zobudí. Verím, že sa raz nejakého riešenia dočkáme. Bude to na prospech všetkých, v prvom rade na prospech občanov Slovenskej republiky,“ uzavrel Ondrej Lunter.
ĎALŠIE SPRÁVY Z REGIÓNU
