Menu
close
BOĽKOVCE/VEĽKÁ VES – Náš región je bohatší o dva tituly majstra Slovenska a o bronzovú medailu z republikového šampionátu. Postarali sa o to parašutisti Tomáš Marcinek a Peter Jakuba na júlových Majstrovstvách Slovenskej republiky v parašutizme, v disciplíne presnosť pristátia v Nitre (9. – 11. 7.).
Na letisku Nitra – Janíkovce súťažilo šestnásť jednotlivcov.
Článok pokračuje pod reklamou.
Šampionát ovládol Boľkovčan Tomáš Marcinek z tímu Fastfly, ktorého poznajú aj pod prezývkou Banan, keď zvíťazil medzi jednotlivcami a s Ľubomírom „FUXOM“ Fujdiarom dominoval aj v súťaži dvojíc.
„Mohol som skočiť ešte lepšie. To, že som získal titul je super, ale mňa vždy zaujíma výkonnosť. Na Slovensku som takto možno získal zlato, ale v porovnaní so svetovou špičkou by som sa s týmto výkonom umiestnil na 40. či 50. mieste,“ skonštatoval Banan.
Skúsený Boľkovčan si zbierku rozšíril o šiesty seniorský titul majstra Slovenska. Pochváliť sa môže aj piatym miestom zo svetových vojenských hier spred dvoch rokov v Číne. Od zisku titulu vicemajstra sveta ho vtedy delil iba jeden centimeter, čím potvrdil, že drží krok so svetovou špičkou.
Lásku k parašutizmu dostal do vienka, značnú časť detstva strávil na letisku v rodnej obci. „Bola len otázka času, či zo mňa vyrastie pilot alebo parašutista. Viac sa mi zapáčilo skákať z lietadla do prázdna. Vtedy človek pocíti ozajstnú voľnosť,“ opísal.
Marcinek na najvyššom národnom stupienku vystriedal Petra Jakubu z tímu Padaj.sk.
Rodák z Lučenca žijúci vo Veľkej Vsi bol na vlaňajšom šampionáte najpresnejší a vyskákal si titul majstra. Tento rok to však stačilo len na štvrté miesto v jednotlivcoch a na bronzovú priečku v súťaži dvojíc s Pavlom Jankovičom.
„V kútiku duše som myslel na to, že by bolo super titul obhájiť. Forma mi na tréningoch gradovala. Bohužiaľ, v ôsmom kole sa mi nevydaril zoskok, čím som sa zosunul z popredných priečok na štvrté miesto,“ konkretizoval.
„Trošku som z toho sklamaný, lebo prípravu som smeroval na medailové umiestnenia. Avšak nie každý deň sa dá víťaziť,“ doplnil Jakuba, ktorý má na konte vlaňajšie zlato v jednotlivcoch a národné prvenstvo získal aj v roku 2015 v súťaži družstiev.
Na svetovej úrovni v roku 2018 dosiahol piate miesto s tímom slovenskej reprezentácie.
Článok pokračuje pod reklamou.
Hoci naši parašutisti majú za sebou pestrú zbierku úspechov z domácej aj medzinárodnej scény a na svetovej úrovni dokážu zamiešať karty, musia sa boriť so slabou, prípadne nulovou finančnou podporou.
„Všetky tréningové výdavky si platím sám a ide to na úkor mojej rodiny. Prestáva ma baviť vyslovene žobrať pre tento šport, aby som dosahoval ešte lepšie výsledky na medzinárodnej úrovni. Nie je to jednoduché. Ak sa mi podarí získať sponzorský dar vo výške 50 alebo 100 eur, postačí mi to tak na osem tréningových zoskokov. Preto som otvorený novým spoluprácam,“ dodal Tomáš Marcinek.
Presnosť pristátia považujú za kráľovnú disciplín. Po výskoku z lietadla z výšky 1000 m/nT sa parašutista snaží pristáť na molitánové doskočisko s priemerom päť metrov, na ktorom je umiestnené elektronické zariadenie – placka s absolútnym stredom s priemerom dva centimetre.
Na tento bod sa snažia parašutisti pristáť upravenou pätou na topánke. Podľa medzinárodných pravidiel FAI sa počíta prvý dotyk, takže to môže byť aj zadkom. Víťazom sa stáva ten súťažiaci, ktorý má najnižší súčet centimetrov po desiatich zoskokoch. Najlepší výsledok po pristátí je nula, najhorší je 16 centimetrov, teda aut.
