Menu
close
NOVOHRAD – Sviatočný seriál pokračuje štvrtou časťou. Viete, ako to aj v našom regióne kedysivyzeralo 25. a 26. decembra? Michaela Škodová, etnologička Novohradského múzea a galérie v Lučenci, vám to priblíži.
Deň 25. december sa považuje za najväčší vianočný sviatok. Na Božie narodenie u katolíkov, a Narodenie Pánovo u evanjelikov ostávali ľudia doma, nenavštevovali sa. Výnimku mali len koledníci, ktorých všade očakávali.
Článok pokračuje pod reklamou.
Avšak skôr, ako sa začali koledníkom otvárať dvere, zavčas rána šiel niekto po čistú vodu na potok. V nádobe s čerstvou potočnou vodou zvykli namočiť vetvičku čečiny a pokropiť ňou všetkých členov rodiny aj dobytok. Do nádoby s vodou vhodili jabĺčko a peniaz a všetci sa v nej poumývali, čo malo zabezpečiť súdržnosť rodiny.
Gazdiné na Božie narodenie roznietili v peci nový oheň. Mohli ho však rozložiť, až keď bola pod strechou už čerstvá voda. Všetci sa v tento deň zdržiavali doma, nesmelo sa chodiť po návštevách.
Koledníkov prijímali ráno, neskôr sa vybrali na omšu do kostola. Z kostola sa gazdovia ponáhľali domov, pretože ktorý prišiel domov ako prvý, ten mal byť najšikovnejší pri všetkých prácach, orbe, siatí, žatve i mlatbe.
Keď v Madačke a Polichne vyšla na ulicu slobodná dievka, v ktorej ulici brechal pes, tam sa mala vydať.
Kým Prvý sviatok vianočný patril rodine, na Štefana ľudia navštevovali príbuzných a známych. Ešte pred východom slnka sa umývali studenou vodou a brodili snehom, aby boli zdraví. Večer si mládež a dospelí dopriali prvú zábavu od Kataríny.
ĎALŠIE SPRÁVY Z NOVOHRADU
