Menu
close
VEĽKÉ ZLIEVCE – Zbiera medaily na domácej aj medzinárodnej scéne. Juliána Makšiová patrí vo svete fitnesu k tým úspešným. Sympatická športovkyňa z obce Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš sa môže pochváliť peknou kopou medailí a pohárov, vrátane dvoch titulov európskej vicemajsterky.
Ten druhý získala začiatkom mája na kontinentálnom šampionáte v Španielsku. Úspech z Pyrenejského polostrova by chcela zopakovať na jesenných majstrovstvách sveta, ktoré by sa mali konať v Južnej Kórei.
Ako sa cítila po zisku druhého európskeho striebra? Aké komplikácie musela prekonať v Španielsku? Čo znemožnilo prípravu na jarnú časť sezóny? Pod koho vedením trénuje a akými ďalšími úspechmi sa môže pochváliť?
Aj tieto otázky sme položili úspešnej fitneske z Novohradu.
Článok pokračuje pod reklamou.
Začiatkom mája ste súťažili na majstrovstvách Európy v Španielsku, kde sa vám podarilo získať striebro a titul vicemajsterky v kategórii bodyfitness do 163 cm. Ako ste sa cítili ako druhá najlepšia fitneska na kontinente?
Pocity boli neopísateľné. Získať znova titul vicemajsterky Európy bolo ako získať zlato. Za to všetko ďakujem aj svojim najbližším, ktorí ma podržali a podporili, a aj nášmu zväzu, ktorý mi dôveroval a dal mi možnosť reprezentovať Slovensko.
Dopadlo to dobre, hoci od prvého dňa v Španielsku to vyzeralo, že si zo mňa niekto robí srandu. (smiech)
Prečo?
S mojou kamarátkou Jankou nás sprevádzali komplikácie už od letiska, potom nasledovali problémy s ubytovaním a k tomu som dostala alergiu na farbu, ktorou nás natierajú na súťaži. Brali sme to všetko s humorom a hovorili si, že keď sa to zle začína, musí sa to skončiť skvele.
Keď som na súťaži zbadala svoje súperky, s údivom som sa pozerala, akú majú dobrú formu. Vedela som, že to nebude jednoduché a ani nebolo. Na pódiu bolo teplo, rozhodcovia si s výberom dávali naozaj na čas a nechávali nás v pózach dlho.
Je to už váš druhý titul vicemajsterky Európy v bodyfitness.
Áno, prvý som získala v roku 2019. Na obe tieto víťazstvá som nesmierne hrdá, keďže príprava sa nezaobišla bez menších komplikácií. V roku 2019 som si týždeň pred majstrovstvami Európy vyvrtla členok a myslím, že mnoho ľudí by to v tej chvíli vzdalo. Ja som napriek tomu vycestovala do Španielska a vybojovala si striebro.
Aj tentokrát ste mali komplikovanú prípravu?
Áno, teraz to bola ešte väčšia výzva. Celú pandémiu som nemala možnosť trénovať vo fitku. Bola som takmer 15 mesiacov bez možnosti kvalitných tréningov vo fitnescentre, odkázaná iba na biednejšie podmienky domáceho prostredia.
Okrem iného, choroba neobišla ani mňa a pár mesiacov som nezvládala ani obyčajnú prechádzku. I ten najľahší tréning doma mi dal poriadne zabrať.
Ako sa blížila jarná sezóna, začala som hádzať flintu do žita. Avšak aprílové dieťa musí mať bláznivé nápady. V hlave mi skrsla myšlienka obrovskej výzvy. Niečoho, čo potrebuje veľkú dávku guráže, odhodlania, motivácie a bláznovstva.
Do fitka som sa dostala až 27. februára a moja prvá súťaž bola už 9. apríla. Cieľ bol ale jasný - znova získať titul majsterky Slovenska a nominovať sa na majstrovstvá Európy.
To sa vám aj podarilo.
Prvá súťaž bola iba také zahrievacie kolo, ale vystrelilo to na 1. miesto. Potom na majstrovstvách Slovenska sa mi po tretí raz podarilo získať titul majsterky a nominovať sa.
Koľko súťaží zvyknete absolvovať za kalendárny rok?
Doteraz som za rok mala najviac sedem súťaží. Sezónu máme rozdelenú na jarnú a jesennú a záleží aj od organizátorov, koľko akcií pripravia. Nie je podmienkou ísť vždy na všetky. Snažím sa sústrediť hlavne na nominačné súťaže a k nim jednu-dve navyše.
Každú jar sa konajú majstrovstvá Európy v Španielsku a na jeseň máme majstrovstva sveta, ktoré by sa tento rok mali uskutočniť v Južnej Kórei.
Organizuje sa aj mnoho veľkých zahraničných súťaží, ale tie sú už finančne nákladnejšie, preto som sa ich zatiaľ nezúčastnila. Verím, že sa mi to raz podarí. Určite by som rada skúsila aj Diamondy.
Ako ste sa dostali k fitnesu?
Už ako dieťa som mala rada všetky možné športové aktivity a vždy som mala pozitívny vzťah k pohybu. Dokonca som uvažovala nad športovou vysokou školou. K cvičeniu vo fitnescentre som sa dostala na prelome rokov 2013/14.
Spočiatku to bolo iba zo srandy a zvedavosti, no fitnes sa rýchlo zmenil na životný štýl. Po krátkom čase som skúsila súťaž ešte v asociácii SANK v kategórii bikinifitness. Skončila som na 5. mieste a už vtedy bolo jasné, že táto kategória nebude pre mňa tá správna.
Vtedy ste prešli do bodyfitness?
Áno, hoci tomu predchádzali komplikácie. Ako rýchlo som začala cvičiť, tak rýchlo som aj musela prestať. Pre zdravotné problémy a boreliózu som ďalšie dva roky navštevovala fitko len zriedkavo. Nepomohlo ani časté sťahovanie a naháňanie sa za prácou.
Poriadne som začala trénovať až v Banskej Bystrici, keď som pracovala vo fitnescentre.
Moja proporčnosť naznačovala, že ak chcem znova súťažiť a byť úspešná, musím zmeniť kategóriu. Prestúpila som do asociácie SAFKST a po zmene kategórie som na prvej súťaži získala 1. miesto a na ďalšej svoj prvý titul majsterky Slovenska.
Kto vás trénoval v začiatkoch a pod koho dohľadom sa pripravujete teraz?
Na úplnom začiatku to bol Dominik Balga, vďaka ktorému som sa naučila všetko. Bol v podstate mojím jediným trénerom, aj keď to so mnou nemal úplne jednoduché. (smiech)
Keď som sa po prestávke vrátila k cvičeniu, moju dôveru získal Peťo Antal. Nasmeroval ma k správnej kategórii a videl vo mne to, čo iní nie.
Medzitým som sa sama snažila zdokonaľovať. Spravila som si niekoľko kurzov, aby som bola ešte viac sebestačná. Je pre mňa ťažké dôverovať inému trénerovi, preto sa pripravujem sama.
Článok pokračuje pod reklamou.
Prečo ste pri fitnese zotrvali dodnes?
Neviem si predstaviť, že by som s fitnesom úplne prestala. Nastali momenty, keď som si myslela, že som s cvičením skončila a bola som frustrovaná a nešťastná.
Pamätám si, keď mi doktor povedal, že už by som nemala robiť fitnes a mala by som sa skúsiť zamerať napríklad na plávanie. Bolo to, ako keby niekto povedal, aby som vymazala polku svojho života. Počúvala som svoje pocity a svoje telo a hľadala spôsob, ako sa tohto športu nevzdať. Stále ma fascinuje, čo človek dokáže urobiť s telom a ako to celé funguje, keď správne skombinuje tréning a stravu. Je to taká alchýmia.
Fitnes je hlavne moja forma úniku a relaxu. Niečo, čo ma skutočne baví a napĺňa dobrým pocitom a šťastím.
