Menu
close
NOVOHRAD – Siahli si na dno síl a prekonali svoje limity. Tucet športovcov a športovkýň z Novohradu a Gemera/Malohontu bol v júni súčasťou najdlhšieho štafetového behu v krajine The Run Slovakia.
Naši reprezentanti a reprezentantky prebehli Slovensko krížom za dva dni, pričom dovedna mali v nohách 524 kilometrov s prevýšením v hodnote 7 823 metrov.
Každý z dvanásťčlenného tímu Crazy Runners odbehol približne 40-60 kilometrov. Spoločné úsilie im prinieslo piate miesto spomedzi sedemnástich tímov.
Trasu dlhú 524 kilometrov zdolali za 43 hodín a 59 minút.
Článok pokračuje pod reklamou.
Ako hodnotia akciu? Každý z odvážnej dvanástky pre náš portál zhrnul svoje dojmy.
Adam Vörös: „Ako tím sme bojovali jeden za druhého. Aj keď už nohy boli tvrdé, mali sme svalovku a v hlave sa prejavovala únava, tak napriek tomu sme sa povzbudzovali a pracovali sme ako tím. Na konci pri spoločnom jedle a zaslúženom pive a kofolke sme začali debatovať, že by sme mohli ísť pretekať aj budúci rok. Takže športu a behu zdar.“
Marián Šimon: „Podľa mňa nikto z nás nečakal, že to bude taký zážitok plný spomienok na celý život. Neviem, kto vymyslel názov tímu Crazy Runners, ale sedelo to, pretože štyri minúty pred štartom sme ešte nemali štartovné čísla. (smiech) Zážitkov bolo počas všetkých 48 etáp množstvo. Ďakujem, že som mohol byť súčasťou. Veľmi rád si to zopakujem a, samozrejme, ďakujem aj sponzorom. Mikmik.“
Róbert Nagy: „Dva týždne pred akciou som sa zranil a myslel som si, že vôbec nebudem môcť bežať. Nejako som sa ale dal do poriadku a s plným odhodlaním som do toho šiel. S mojím výkonom som bol trochu nespokojný, ale aspoň posledná etapa mi vyšla podľa predstáv a veľmi som si ju užil. Začiatok bol ťažký, no ku koncu sa prejavila pekná tímová práca a výborný kolektív. Bol to zážitok na celý život. A či by som do toho šiel aj nabudúce? Určite áno. Budem na sebe makať ešte viac a ešte tvrdšie.“
Mária Péterová: „Pred pretekmi som mala obavy, ako to zvládnem. Cieľom bolo dobehnúť v časovom limite, no keď sme zistili, ako sme na tom dobre, tak až vtedy sa začalo to ozajstné šialenstvo. (smiech) Celý tím sa stmelil. Pri behoch sme nehľadeli na to, či nás niečo bolí alebo či sa bojíme zvierat a tmy. Neprestávali sme, lebo sme bežali za všetkých a nechceli sme sklamať tých, ktorí nás čakajú v cieli s vodou a dekou.“
Zuzana Kováčová: „Cesta z Košíc do Tatier bola do kopca a cez deň bolo veľmi horúco. Mysleli sme si, že nás to neovplyvní, pretože prvú etapu všetci bežali nabití energiou, hoci tá bola spätne aspoň pre mňa najťažšia. Ani ostatné etapy neboli o nič jednoduchšie, každý zápasil so strachom či ťažkosťami - ja s tmou. Keď som o 1:30 hod. v noci prebrala štafetu a čakalo ma 10 kilometrov v lese, modlila som sa, aby som nestretla medveďa. Napokon som túto etapu zabehla najrýchlejšie (nečudo). Vystúpili sme z komfortnej zóny. Preteky mi dali veľa do života. Veľké ďakujem patrí tímu. Celú cestu sme sa podporovali, čo nám dodalo veľa síl. Bola to skutočná tímová práca a konečný výsledok je len čerešničkou na torte.“
Ladislav Riecky: „Bola to super akcia a neopísateľný zážitok na celý život. Myslím si, že sme ju zvládli na výbornú. Jediný problém prišiel raz v noci v Jamníku, keď sa mi podarilo zablúdiť a v lese nabehať o 800 metrov viac. Značenie trate bolo dosť slabé alebo nebolo skoro vôbec, až ku koncu pretekov to začalo byť lepšie. Zo srdca chcem poďakovať každému, kto nám prispel k splneniu sna.“
Ladislav Péter: „Preteky sa podarili na jednotku. Nielen, že sme splnili cieľ, ale miestami sme bojovali aj o 4. miesto, čo sme vôbec nečakali. Bolo to náročné, no čakal som, že to bude o niečo náročnejšie. Myslím si, že všetci išli na maximum svojich možností a niektorí aj cez.“
Peter Rončák: „Pre mňa boli preteky náročné, no zároveň bolo veľmi príjemné spoznať nových ľudí a upevniť priateľstvá. Všetci to zvládli perfektne, išli sme naplno ako tím a výsledkom je pekné 5. miesto.“
Dušan Daniš: „Absolvoval som veľa behov, ale pretekať s touto partiou a vidieť ich, ako makajú jeden za druhého bolo zážitkom. Som hrdý, že som mohol byť jedným z nich, ďakujem.“
Klaudia Miklušáková: „Výborná akcia, adrenalín z pretekov a zo vzdialenosti pred nami, vstrebávanie atmosféry. Stretnúť tímy, ktoré sú súpermi a zároveň podporovateľmi, bolo niečo neopísateľné. Teraz mám ešte väčšiu chuť behať a prekonávať samu seba.“
Článok pokračuje pod reklamou.
Gabriel Kelemen: „Zvládli sme to, hoci prišli aj nejaké krízy a zmeny oproti plánu.“
Kristína Pelleová: „O väčšom štafetovom behu som snívala už zopár rokov. V roku 2020 som sa rozhodla pozbierať tím na The Run. Minulý rok nám to nevyšlo a jesenný termín nám nevyhovoval. Medzitým som stratila motiváciu. Po dobehnutí do cieľa ale môžem povedať, že to bol obrovský zážitok, ktorý mi viac energie dal než vzal. Za všetko môžem ďakovať ostatným členom tímu, ktorí aj napriek pochybnostiam do toho išli so mnou. Bol to najväčší zážitok v mojej bežeckej kariére a dúfam, že aj o rok sa postavíme na štart a prebehneme Slovensko.“
ĎALŠIE SPRÁVY Z NOVOHRADU
