Menu
close
NOVOHRAD – Dočkali sme sa. Po roku máme opäť Štedrý deň, ktorý je známy aj ako Dohviezdny deň, Kračun, Hody či Postny deň. Ten bol a aj je ústredným dňom vianočných sviatkov. Viac o 24. decembri nielen v Novohrade nám v ďalšej časti sviatočného seriálu prezradila etnologička Novohradského múzea a galérie v Lučenci Michaela Škodová.
Štedrý deň mal zvláštne postavenie. Chápal sa ako deň osudový. Veštilo sa zdravie rodiny, svadba, smrť v rodine, prírastok dobytka, úroda i znáška vajec. Na tento deň bol cirkevne predpísaný pôst. Strážil sa rôznymi trestami, ktoré mali človeka postihnúť, ak ho nedodržal.
Deťom sľubovali, že ak vydržia bez jedla, uvidia zlatú podkovu alebo zlaté prasiatko. Každý sa usiloval vyhnúť zlej nálade, zvade, kriku, plaču, bitke, pretože ak by sa vyskytli v domácnosti v tento deň, opakovali by sa aj ďalší rok.
Článok pokračuje pod reklamou.
Viaceré povery súviseli s hospodárstvom. Dvor a dom zametali novou metlou ešte pred zotmením, aby sa v dome nedržali blchy. Pastieri cez deň roznášali brezové prúty a gazdiná si z nich sama vytiahla rukou zabalenou v zástere dva-tri kusy.
Najprv vyšibala pastiera, ktorý musel vyskakovať, aby bolo jeho stádo čulé, potom deti. Potom prúty schovala na prvé jarné vyháňanie dobytka.
V už zaniknutej obci Lešť každý čakal, či sa mu nalačno kýchne. Ak sa mu kýchlo, mal sa dožiť ďalšieho roka. Na Štedrý deň skoro ráno ženy miesili cesto na vianočné pečivo. Pečivo muselo byť do východu slnka von z pece. Pri práci gazdiná používala nové nástroje. Keď mala gazdiná chleby naukladané v peci, podskočila, aby boli chleby pekné vysoké. Vodu, ktorou umyli čerstvo upečený chlieb, považovali za činný zdravotno-preventívny prostriedok.
Dopoludnia pripravovali varené jedlá z plodín, ktoré sa pestovali v danom regióne. V katolíckych obciach sa aj pri večeri dodržiaval pôst, jedli sa iba jedlá rastlinného pôvodu pripraveného na masle. Ak aj gazdiná pripravila mäsové jedlá, jesť ich mohli až po polnoci. V evanjelických obciach sa varila kapustnica s klobásou a na štedrovečerný stôl sa dostalo aj bravčové mäso.
Gazdovia v Boľkovciach pred štedrou večerou uväzovali povriesla zo slamy okolo kmeňov ovocných stromov v záhradách, aby dobre rodili. V Lešti počas zvonenia gazda búchal palicou po ovocných stromoch a hovoril pritom: „Ak nebudeš rodiťi, buďem ťa biťi!“
Keď zazneli zvony, mala dievka súca na vydaj vbehnúť do drevárne a nabrať drevo do náručia. Ak polená boli v párnom počte, tak sa do roka vydala. Ak vzala rovné polená, mala mať pekného muža a ak v ňom bol červotoč, mal byť chorľavý.
Keď v Málinci o sedemnástej hodine začali vyzváňať zvony, ľudia vybehli zo svojich obydlí k tečúcej vode. Buď k potôčiku, ktorý tiekol stredom obce, alebo k rieke Ipeľ na východnom okraji obce. V tečúcej vode sa umývali do pol pása. Ak niektorí nemohli prísť (napr. pre chorobu alebo iné vážne problémy), vodu im priniesli v hrnci alebo vo vedre.
Postavili sa do stredu dvora, resp. kuchyne a poumývali sa. Všetko to muselo prebehnúť veľmi rýchlo. Po umývaní sa všetci slávnostne vyobliekali a na čele s gazdom domu sa pobrali do kostola. Evanjelické Služby Božie sa na Štedrý deň konajú už v podvečer. Katolíci sa zúčastňujú na polnočnej omši.
Po vyjdení prvej hviezdy sa celá rodina zhromaždila okolo stola. Gazda opatril dobytok, urobil nad vchodom do maštale cesnakom krížik, nad dvere zavesil zelenú halúzku, aby sa dnu nedostali strigy.
Gazdiná si prichystala všetko k stolu, aby od neho nemusela vstávať. Ak by vstala, kvočky by jej nechceli sedieť na hniezdach. Gazda sa posadil do zadného kúta, ostatní k nemu podľa veku. Zažali sviecu a postojačky sa spolu modlili. Keď si sadli, vyložili si nohy na kovovú reťaz omotanú okolo nôh stola, aby bola rodina celý rok pohromade. Nezabúdali ani na svojich zomrelých blízkych - na prázdny tanier na stole pre nich odložili z každého jedla.
Článok pokračuje pod reklamou.
Po modlitbe si pripili hriatou pálenkou. Potom dostal každý od gazdinej oblátku s medom a cesnakom. Gazda urobil každému pri stole medom krížik na čelo ako ochranu pred zlým. Med, ktorý použili pri vianočnom stole, odložili a používali ho na liečenie boľavého hrdla.
Prvé jablko otec rozkrájal na toľko častí, koľko bolo pri stole ľudí. Pri večeri sa nik nesmel opierať lakťami o stôl, inak by ho mohli celý rok bolieť kríže. Jedlá sa po večeri väčšinou neodkladali, ostávali na ňom najmenej do ďalšieho dňa.
Omrvinky zo štedrovečerného stola sa nevyhadzovali, ale pozbierali a odložili. Používali sa na liečenie a miešali sa so zrnom pri siatí. Dievky si vzali pár omrviniek a dali si ich pod vankúš. Cez noc sa im snívalo, za koho sa vydajú.
Po večeri sa opäť všetci pomodlili. Deti dostali drobné darčeky. Dievky v Madačke a Polichne na Štedrý večer triasli slamenú strechu. Ktorej vypadlo zrnko pšenice, tá sa mala vydať za boháča, ktorej zrnko raže, tá sa mala vydať za chudobného.
ĎALŠIE SPRÁVY Z NOVOHRADU
